Výstup na najvyšší vrch Veporských vrchov a NP Muránska Planina Fabovu hoľu 1439 m n. m.
Základné údaje:
Dátum konania akcie: 6. 11. 2010
Počet účastníkov: 4 os.
Odhadovaná dĺžka trasy: cca 20 km
Odhadovaný čas prechodu: cca 7 hod.
Trasa:
Bánovo polesie (BUS) - dolina Pálenica - samota Strieborná - Roveň - sedlo Burda - prameň Rimavy - Tri kopce - Fabova hoľa - Sedlo Fabovej hole - Javoriny - samota Kopačno - Pekárove jamy - osada Predkopačno - sedlo Zbojská (salaš Zbojská, BUS)
Náročnosť: stredne náročná
Priebeh túry:
Už cestou ranným autobusom nás za Breznom pozitívne naladil nádherný východ slnka.
Na pochod sme vyrazili v skoro mrazivom chlade inverziou uzavretej doliny, no predzvesť krásneho teplého dňa prišiel s prvými lúčmi len čo sme prekonali 100 výškových metrov.
Prvá zastávka bola na romantickej samote Strieborná, odkiaľ sme mierne vystúpali na neďaleké lúčnaté sedlo s nádherným výhľadom na drevenicami posiatu Roveň, sedlo Burda a na Fabovu hoľu.
Kľukatou cestou popri miestnych malebných samotách, ktorá je súčasťou zelenej TZT (sedlo Burda - Tisovec), sme vystúpali do sedla Burda.
Po krátkej prestávke nás čakal namáhavejší výstup na predvrchol Fabovej hole - Tri kopce. Stúpanie rúbaniskami nám čiastočne spríjemnili nové výhľady na Stožky a Kráľovu hoľu. Asi v dvoch tretinách výstupu sme odbočili k upravenému prameňu rieky Rimava.
Na rázcestí Tri kopce sa namáhavý výstup skončil a už stačilo len pár minút po rovinatom hrebeni k dosiahnutiu najvyššieho bodu túry. Vrchol Fabovej hole je zalesnený a bez výhľadov, no aj tak má svoje čaro. Pobyt na vrchole nám znepríjemňoval silný studený vietor (ako už býva na Fabovej holi zvykom), tak sme dlho neotáľali a po zápise do vrcholovej knihy a spoločnej fotke sme zvolili ústup do tepla salaša na Zbojskách.
Zostupová trasa viedla cez sedlo Fabovej hole s peknými výhľadmi na Vysoké a Nízke Tatry. Od rázcestia Javoriny sme sa vybrali žlto značenou traverzovou lesnou cestou núkajúcou pohľady na Klenovský a Ľubietovský Vepor a masív Poľany. Pomaly, pohodlne sme klesali cez malebnú usadlosť Kopačno až na kótu Pekárove jamy, odkiaľ to bola na Zbojská len chvíľa po asfaltke. Príjemnú túru s pekným počasím sme zakončili v štýlovej reštaurácii Salaš Zbojská.
